Karburátor: Ako funguje a čo robiť, ak sa poškodí?
V nedávnej minulosti bol karburátor využívaný pre takmer všetky zážihové motory. Ako išla doba dopredu, karburátor nahradili moderné vstrekovače. Nachádzal sa teda v zážihových spaľovacích motoroch, kde pripravoval zmes pre motor, ktorý spaľoval kvapalné palivo a vzduch. Príprava zmesi spočívala v rozprášení paliva v prúdiacom vzduchu.
Ako funguje karburátor?
Palivo je tlakom palivového čerpadla rozprášené vstrekovacími tryskami ale musí zodpovedať množstvu nasatého vzduchu. Nasatý vzduch prúdi dýzou, ktorá má premenlivý prierez. V mieste kde sa prierez dýzy zúži, nájdeme vyústenie palivovej trysky z plavákovej komory. V tomto mieste síce tlak nasávaného vzduchu klesne, no jeho rýchlosť prúdenia sa zvyšuje. Keď vzduch prekoná toto zmenšené miesto, jeho rýchlosť sa opäť zníži ale palivo narážajúce na vzduch sa začína trieštiť. Takéto palivo sa lepšie rozpráši vo vzduchu a tak vznikne homogénnejšia zmes, čo má za následok lepšie spaľovanie palivovej zmesi.
Karburátor dodáva motoru palivo, no množstvo dodaného paliva závisí od podtlaku v difúzore. Čím nižší je v ňom podtlak, tým je menej paliva dodaného do motora. Difúzor je kanál, ktorý má zväčšený alebo zmenšený prierez v smere prúdenia plynu alebo toku kvapaliny. Príprava homogénnej zmesi paliva je závislá od prebytku vzduchu, teda od pomeru množstva vzduchu, ktorý je už v zmesi paliva a vzduchu, a aj od množstva vzduchu, ktorý je potrebný na dokonalé spálenie paliva. Karburátor je súčiastka, ktorá je závislá od tohto prebytku vzduchu a taktiež podtlaku v difúzore. Čím vyšší podtlak je v difúzore, tým väčšia dávka percenta paliva prejde cez karburátor a v zmesi tak klesá prebytok vzduchu.
Rozdelenie karburátorov:
Podľa konštrukcie zariadenia na zmenu množstva zmesi:
– klapkové
– posúvačové
Podľa počtu hrdiel:
– jednohrdlové
– viachrdlové
Podľa smeru prúdenia vzduchu:
– vertikálne
– horizontálne
– šikmé
– spádové
Podľa spôsobu prívodu paliva:
– membránové
– plavákové
Podľa úrovne tlaku:
– pretlakové
– podtlakové
Podľa vyhotovenia difúzora:
– so stálym prierezom difúzora
– s premenlivým prierezom difúzora
– s pneumatickým ovládaním
– s mechanickým ovládaním
Činnosť systémov karburátora:
Pomocné systémy karburátora sa začali do áut osádzať hlavne kvôli ekonomickejšej a spoľahlivejšej práci motora v širokom zábere otáčok a vo väčšom zaťažení motora. Ale taktiež tieto systémy zabezpečovali nižšie emisie, väčší výkon a aj nižšiu spotrebu paliva.
Voľnobežný systém:
Je systém, ktorý sa nachádza v takmer každom aute, ktoré používa na prípravu vstrekovanie paliva karburátor. Nachádza sa tu z jedného, veľmi dôležitého dôvodu a ten je, že hlavný systém, ktorý pozostáva z difúzora nie je pri nízkych otáčkach schopný zásobiť motor vhodnou zmesou. Pri nízkych otáčkach vzniká vysoký podtlak a rýchlosť vzduchu je tak veľmi nízka a nedostatočná pre dokonalé rozprášenie paliva na vhodnú zmes. Voľnobežný systém teda zabezpečuje zásobovanie motora vhodnou zmesou pri voľnobežných alebo čiastočne aj pri nízkych otáčkach. Skladá sa zo vzdušníkov a sústavy trysiek, ktoré ústia do voľnobežného kanála. Ten je vyvedený až za regulátor množstva zmesi, teda klapku.
Pokiaľ zostane plynový pedál nezošliapnutý, klapka uzatvorí kanál karburátora a to spôsobí, že za ním je veľmi vysoký podtlak. Vysoký podtlak znamená, že je odoberané veľké množstvo paliva na minimum vzduchu a voľnobežný systém tak pomocou trysiek a vzdušníkov tento prísun paliva reguluje tak, aby počas voľnobežných otáčok poskytovalo pre motor vhodnú zmes na spaľovanie.
Prechodový systém:
Prechodový systém v karburátore slúži na prechod z voľnobežných otáčok do stavu zaťaženia motora. Spolu s voľnobežným systémom zásobujú v tomto režime prechodu motor palivom. Hlavný dôvod prečo sa ale tento systém v karburátore nachádza je ten, že hneď po stlačení plynového pedálu, sa za regulátorom množstva zmesi skokovo zníži tlak a to spôsobí okamžité zníženie množstva paliva, ktoré je odobraté z voľnobežného kanálu. Prechodový systém reaguje hlavne vtedy, keď sa plynový pedál stlačí tak, že voľnobežný systém už nie je dostatočne výkonný na to, aby dokázal poháňať motor, ale prietok vzduchu karburátorom nie je ešte dostatočne silný na to, aby hlavný systém dokázal prebrať svoju úlohu.
V stene karburátorovej komory sa nachádzajú malé otvory, ktoré sú umiestnené na úrovni klapky. Keď sa okraj klapky dostane na úroveň týchto otvorov, v tejto komore sa vytvorí podtlak. Ten vytvorí rozdiel tlaku pred a za klapkou a vtedy sa z prechodového systému začne odoberať palivo. Čím viac je klapka otvorená, tým viac klesá jej úloha na zásobovaní motora palivom a postupne začne túto úlohu preberať prechodový systém.
Akceleračná pumpička:
Prudká zmena výkonu je pre karburátor nepriaznivý vplyv. Tento vplyv by sa dal popísať aj ako prudké zošliapnutie plynového pedálu hneď, ako sa motor nachádza vo voľnobežných otáčkach a tento rýchlo zošliapnutý pedál spôsobí v karburátore okamžitú deaktiváciu voľnobežného systému karburátora. A práve na toto slúži akceleračná pumpička ako pomocný systém karburátora na elimináciu takýchto nepriaznivých vplyvov. Pri takejto rýchlej zmene a požadovanému prísunu paliva a vzduchu, nedokáže hlavný systém zareagovať a prebrať hlavnú úlohu, nedokáže ho zásobovať spaľovacou zmesou, pretože má motor stále nízke otáčky. Práve na toto slúži akceleračná pumpička, ktorá ihneď zareaguje na každú zmenu a stlačenie plynového pedála. Od rýchlosti stlačenia plynového pedála, závisí koľko paliva vstrekne táto pumpička do kanála karburátora a týmto kompenzuje nezvládnutie hlavného systému karburátora a nedostatok paliva v dôsledku rýchleho stlačenia plynového pedála.
Obohacovač:
Obohacovač je pomocný systém karburátora a ako už z názvu vyplýva, obohacuje zmes a to v režime plného nasadenia výkonu a zaťaženia. Obohacovač je najčastejšie skonštruovaný ako druhá komora karburátora, ale táto komora už neobsahuje ani voľnobežný ani prechodový systém. Je to iba hlavný systém, ktorý ma pracovať na plné obrátky a je nastavený na plný výkon. Obohacovač je nastavený tak, aby bol spustený v režime, kedy jeho komorou prúdi čo najviac vzduchu a vtedy môže podávať plný výkon.
Odpojovač behu naprázdno:
Tento systém sa začal ku karburátorom pridávať až neskôr, a patrí do skupiny s modernejšou konštrukciou karburátora. Hlavnou príčinou, prečo sa tento systém pridal medzi tie ostatné je ten, aby sa pri vypnutí zabránilo samozápalom v motore, ku ktorým dochádzalo v prípadoch, kedy bol motor nadmieru zohriaty, zmes absolútne nepotrebovala iskru na vznietenie a dokázala sa vznietiť aj sama. Motor tak mohol bežať aj niekoľko sekúnd po jeho vypnutí. Odpojovač behu naprázdno teda zabraňuje samozápalom tým, že po vypnutí motora už do neho neprúdi žiadna zmes a tak sa nemá v ňom čo vznietiť.
Sytič:
Sytič je veľmi dôležitý pomocný systém, hlavne keď sú motor s potrubím ešte studené a v tých momentoch nedochádza ku ideálnemu spaľovaniu. Palivo hneď po rozprášení kondenzuje tým, že naráža na studené steny potrubia a tak do motora prúdi chudobná zmes, ktorá nie je dostatočná pre chod motora a preto sa musí dostatočne obohatiť. Obohacovanie zmesi hneď po naštartovaní studeného motora zabezpečuje sytič.
Ako každé zariadenie, aj karburátor sa môže porúchať a tak by si pri jeho oprave mal:
– skontrolovať prívod paliva ku karburátoru
– skontrolovať kanáliky a zachytávače nečistôt (sítka)
– skontrolovať, prípadne prečistiť všetky trysky karburátora
– skontrolovať chod škrtiacej klapky
– skontrolovať plavák ihlového ventilu a akceleračnej pumpičky
– odstrániť skondenzovanú vodu v palive
Pozrite sa na krátku videoukážku, ako funguje karburátor:
